Pôvod názvu obce

Naša obec bola pomenovaná podľa chorvátskej  dediny. Meno jej dali Chorváti, ktorí sem prišli. Chceli, aby im nová dedina, ktorú založili pripomínala ich vlasť ,tak obec pomenovali podľa chorvátskeho obce Dúbravka. Hovoria sa aj iné povesti ako vznikol názov našej obce. Jedná z nich hovorí,   že tu bola zajatá chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami.  Druha povesť hovorí, že drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali. Jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že Dub hafká. V starých listinách je táto obec zapísaná ako Dúbrava založená roku 1574

Dejepisna história

Mikuláš Pálffy

 

Z dostupných písomných prameňov z roku 1574 sa dozvedáme, že Dúbravka bola poddanská obec, ktorá sa rozprestierala na východnom úpätí Devínskej Kobyly na území niekdajšieho devínskeho hradného panstva, ktoré od 17. storočia až do roku 1945 patrilo malackej vetve rodu Pálffyovcov. Dúbravku založili v polovici 16. storočia Chorváti ako osadu patriacu pod hradné panstvo sídliace na Devíne. Celkovú situáciu poddaných v dedine podáva tereziánsky urbár z 10. apríla 1768. Panstvo konštatovalo, že všetci poddaní svedomite pracovali a odovzdávali verejné i panské dávky. V 19. storočí postihlo Dúbravku niekoľko veľkých pohrôm . Francúzske napoleonské vojsko pri postupe na Viedeň a ďalej na Moravu dedinu vyplienilo. Roku 1831 ju neobišla ani veľká epidémia moru. Mor sa rozšíril aj v záverečnej fáze prusko-rakúskej vojny v roku 1866. Sľubný vývoj Dúbravky narušila 1. svetová vojna. V prvých rokoch vojny sa stavali v chotári obce obranné vojenské opevnenia. Po oslobodení obce československým vojskom sa život v obci znova znormalizoval. Po voľbách do obecného zastupiteľstva sa rozparcelovali majetky Mikuláša Pálffyho, v obci sa renovovali historické pamiatky a organizoval sa aj spolkový a družstevný život. Bol postavený pomník padlým vojakom v prvej svetovej vojne. Dňa 5. apríla 1945 Sovietska armáda obsadila Dúbravku. Dúbravka sa v apríli roku 1946 stala súčasťou Bratislavy. Dúbravka si po niekoľko storočí zachovávala vidiecky ráz, ktorý sa tu uchoval aj po pripojení obce k Bratislave v roku 1946. Podstatnejšie zmeny nastali až v 70-tych rokoch rozsiahlou výstavbou prevažne panelových stavieb. Sídlisko so 14 300 bytmi kontrastuje nie len s okolitou prírodou, pozoruhodnou flórou a faunou, ale aj so zachovalými historickými pamiatkami, ako je kostol sv. Kozmu a Damiána z I. polovice 18. storočia, dve kaplnky z konca 16. storočia a polovice 19. storočia.
V súčasnosti je Dúbravka modernou časťou hlavného mesta Slovenska s obchodmi, školami, športovými areálmi a kultúrnymi zariadeniami a s nemalými možnosťami rozvíjať podnikateľské aktivity. 

Videa

História Dúbravky

 

Mýty a legendy starej Dúbravky