Posledná aktualizácia

  • 23 februára, 2018

počítadlo návštev

  • 2669427prečítania:
  • 1578Prečítania dnes:
  • 3044prečítania včera:
  • 24509prečítania posledný týždeň:
  • 498453návštevníkov:
  • 255návštevníkov dnes:
  • 450návštevníkov včera:
  • 3666návštevníkov posledný týždeň:
  • 480Návštevníkov denne:
  • 12Teraz ONLINE:

EP vytýčil ambiciózne ciele pre ekologickejšie a efektívnejšie využívanie energie

energetická účinnosť EÚ v roku 2030 na úrovni 35%

http://www.europarl.europa.eu/pdf/divers/wm_bullet.png 35% podiel obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe do roku 2030

http://www.europarl.europa.eu/pdf/divers/wm_bullet.png zákaz pre palmový olej v biopalivách od roku 2021

EP v stredu schválil svoj mandát na rokovania s Radou o záväzných cieľoch, ktoré by do roku 2030 mali zvýšiť energetickú účinnosť a podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe na 35%.

Poslanci podporili návrh Výboru EP pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) požadujúci záväzné ciele na úrovni EÚ pre zvýšenie energetickej účinnosti na 35%, minimálne 35% podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe a 12% podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy. Termínom ich dosiahnutia by mal byť rok 2030.

Členské štáty by si za účelom dosiahnutia celkových cieľov EÚ mali stanoviť vlastné národné ciele, ktoré budú monitorované na základe nariadenia o riadení energetickej únie.

Energetická účinnosť: 35% záväzný cieľ do roku 2030

Mandát EP na rokovania s ministrami členských štátov o smernici o energetickej účinnosti, ktorý poslanci schválili pomerom hlasov 485 (za): 132 (proti): 58 (zdržalo sa hlasovania), požaduje stanovenie záväzného cieľa energetickej účinnosti aspoň na úrovni 35% pre celú Úniu a indikatívne ciele na úrovni členských štátov.

Stanovený cieľ EÚ by mal byť posudzovaný na základe predpokladanej energetickej spotreby v roku 2030 podľa modelu PRIMES, ktorý simuluje spotrebu energie a systém dodávok energie v EÚ.

Obnoviteľná energia: 35% záväzný cieľ do roku 2030

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe v EÚ by mal do roku 2030 dosiahnuť 35%. Vyplýva to z rokovacieho mandátu EP k smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý poslanci schválili pomerom hlasov 492 (za): 88 (proti): 107 (zdržalo sa hlasovania). Na úrovni členských štátov by mali byť stanovené národné ciele, od ktorých sa daná krajina bude môcť odchýliť o maximálne 10%, aj to iba za istých podmienok.

Doprava: Biopalivá a palmový olej

Poslanci presadzujú, aby príspevok členského štátu k celkovému cieľu EÚ v oblasti biopalív spotrebovaných v doprave nepresiahol príspevok danej krajiny k hrubej konečnej spotrebe energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2017. Podiel biopalív prvej generácie (biopalivá vyrobené z potravinárskych alebo kŕmnych plodín) na celkovej spotrebe v cestnej a železničnej doprave by zároveň nemal presiahnuť úroveň 7%. Biopalivá a biokvapaliny vyrobené z palmového oleja by mali byť od roku 2021 zakázané.

Podiel moderných biopalív, obnoviteľných motorových palív nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu a elektriny z obnoviteľných zdrojov by mal dosiahnuť v roku 2021 aspoň 1,5% a do roku 2030 by mal vzrásť na 10%.

Nabíjacie zariadenia na čerpacích staniciach

Poslanci chcú presadiť, aby bolo do konca roku 2022 vybavených 90 % čerpacích staníc pri

cestách základnej transeurópskej siete verejne prístupnými vysokovýkonnými nabíjacími zariadeniami pre elektrické vozidlá.

Biomasa

Parlament sa zasadil za vytvorenie systémov podpory pre obnoviteľné zdroje z biomasy, ktoré by v budúcnosti mali zabrániť jej neudržateľnému využívaniu na výrobu energie, pokiaľ existuje lepší spôsob jej využitia. Pri spaľovaní biomasy sa uvoľňuje uhlík obsiahnutý v dreve. Na výrobu energie by preto malo byť uprednostnené spaľovanie dreveného odpadu a zvyškov.

Spotrebiteľmi vytvorená energia a komunity obnoviteľnej energie

Spotrebiteľom, ktorí si vo vlastných priestoroch produkujú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, by podľa poslancov malo byť umožnené využívať ju bez toho, aby bola táto energia predmetom akéhokoľvek poplatku alebo dane.

Rokovací mandát EP tiež žiada členské štáty, aby sa zaoberali existujúcimi prekážkami v oblasti využívania spotrebiteľmi vyprodukovanej energie z obnoviteľných zdrojov a aby samospotrebu energie podporovali. Samospotrebiteľom, najmä domácnostiam, by podľa poslancov malo byť umožnené spájať sa do komunít výrobcov obnoviteľnej energie, a to bez neodôvodnených podmienok či postupov.

Národné plány a úloha Európskej komisie

Za účelom naplnenia cieľov energetickej únie by mal každý členský štát predložiť Komisii integrovaný národný plán v oblasti energetiky a klímy. Prvý plán by mal pokrývať obdobie rokov 2021-2030. Každý ďalší národný plán by mal byť vypracovaný na desaťročné obdobie počínajúc momentom vypršania platnosti pôvodného plánu.

Komisia národné plány posúdi, môže k nim tiež prijať odporúčania či nápravné opatrenia v prípade, že dosiahnutý pokrok alebo národné opatrenia budú nedostatočné.

Rokovací mandát EP k nariadeniu o riadení energetickej únie schválilo plénum pomerom hlasov 466 (za): 139 (proti): 38 (zdržalo sa hlasovania).

Ďalší postup

Rokovania vyjednávačov EP a Rady (ministrov) EÚ môžu po dnešnom plenárnom hlasovaní začať temer okamžite, nakoľko ministri už svoju vyjednávaciu pozíciu schválili. Rada sa na svojom rokovacom mandáte k právnej úprave týkajúcej sa energetickej účinnosti dohodla 26. júna, spoločnú pozíciu k predpisom o obnoviteľných zdrojoch energie a o riadení energetickej únie prijala 18. decembra.

Vyhlásenia spravodajcov

Spravodajca smernice o obnoviteľných zdrojoch energie Jose Blanco Lopez (S&D, ES) uviedol:

„Európska komisia bola vo svojom návrhu príliš nesmelá. Pokiaľ chce Európa naplniť svoje parížske záväzky, bojovať proti klimatickým zmenám a viesť transformáciu energetiky, potrebujeme urobiť viac. Parlamentu sa podarilo dosiahnuť široký konsenzus na výrazne vyšších cieľoch na rok 2030. Podarilo sa nám tiež posilniť právo na spotrebu vlastnej energie, zaistiť investorom bezpečnosť a istotu, zvýšiť ambície v oblasti dekarbonizácie sektorov dopravy, vykurovania a chladenia. Dekarbonizácia nie je brzdou hospodárskeho rastu. Naopak, je hnacím motorom konkurencieschopnosti, hospodárskej aktivity a zamestnanosti.‟

Spravodajca smernice o energetickej účinnosti Miroslav Poche (S&D, CZ) uviedol:

„Energetická účinnosť je jedným z kľúčových rozmerov stratégie EÚ pre energetickú úniu. Ambiciózna politika v tejto oblasti prispeje k dosiahnutiu našich klimatických a energetických cieľov, ako aj k zvýšeniu našej konkurencieschopnosti. Je to tiež jeden z najlepších spôsobov, ako bojovať proti energetickej chudobe v Európe.‟

Spravodajkyňa nariadenia pre riadenie energetickej únie Michele Rivasi (Zelení/EFA, FR) uviedla:

„Európsky parlament zaujal historický, kompatibilný a konzistentný postoj ku klimatickým záväzkom EÚ. Európska legislatíva po prvýkrát prichádza najmä s 35% cieľom obnoviteľných zdrojov energie a 35% cieľom energetickej účinnosti do roku 2030, stratégiou pre metán a povinnosťami v oblasti boja proti energetickej chudobe. Táto politika pomôže rozvinúť skutočnú energetickú nezávislosť, vytvorí pracovné miesta a zabezpečí investície. Návrh v oblasti riadenia [energetickej únie] okrem konzistentnosti vytvorí platformu na dialóg medzi občianskou spoločnosťou, miestnymi úradmi a vládami. Táto transparentnosť bude nevyhnutná pre vysporiadanie sa s lobovaním energetických oligopolov. Jeden záujem musí prevládnuť nad všetkými ostatnými: budúcnosť planéty a jej obyvateľov!‟

Spravodajca nariadenia pre riadenie energetickej únie Claude Turmes (Zelení/EFA, LU), uviedol:

„Po veľmi slabej decembrovej dohode ministrov v Rade na ich pozícii k balíku predpisov v oblasti čistej energie som hrdý na to, že Parlament dnes prispel k obnoveniu dôveryhodnosti EÚ v oblasti klímy. Vyššie ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a silný systém riadenia prispeje k dosiahnutiu európskeho hospodárstva s nulovými emisiami uhlíka do roku 2050 a k naplneniu Parížskej dohody. Parlament pri vstupe do rokovaní s Radou zaujme jednotný postoj.‟

Reakcie slovenských poslancov

„Zníženie spotreby energie o 35% do roku 2030 je krokom, ktorý si vyžiada nemalé náklady. Pozitívom návrhu je, že členské štáty si môžu sami vybrať ako dospejú k cieľu. Šetrnejšie spotrebiče však musí doplniť správanie spotrebiteľov a pokračovanie v opatreniach ako je zatepľovanie domov,‟ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).

„V rámci budovania energetickej únie je dôležité podporovať využívanie zdrojov čistej energie. Zjednotením predpisov vytvoríme prostredie, kde bude možné s touto energiou slobodne a bezpečne obchodovať, čím sa znížia jej ceny a aj celková závislosť EÚ od externých zdrojov,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).

Spat