Posledná aktualizácia

  • 22 novembra, 2017

počítadlo návštev

  • 2462269prečítania:
  • 247Prečítania dnes:
  • 1836prečítania včera:
  • 11975prečítania posledný týždeň:
  • 456978návštevníkov:
  • 91návštevníkov dnes:
  • 467návštevníkov včera:
  • 3273návštevníkov posledný týždeň:
  • 450Návštevníkov denne:
  • 3Teraz ONLINE:

Kraj pokračuje v predstavovaní nástrah extrémizmu

Aula Gymnázia Ladislava Novomeského v Bratislave bola dnes plná študentov, ktorí prišli na diskusiu Nehodní žitia. Ľudia so zdravotným znevýhodnením študentom predstavili nástrahy narastajúceho extrémizmu a študenti videli aj dokument z návštevy hendikepovaných v koncentračnom tábore Osvienčim. Nacistické Nemecko totiž najprv spustilo holokaust na zdravotne znevýhodnených obyvateľoch a práve na nich skúšali metódy hromadného vyhladzovania.
„Dnešná diskusia je pokračovaním projektu BSK „Pamätajme!“, ktorému vyjadrili podporu aj poslanci zastupiteľstva na februárovom zasadnutí. Projekt „Pamätajme!“ je vlastne zastrešenie všetkých župných aktivít s cieľom podpory kritického myslenia mládeže a proti šíreniu extrémizmu medzi mládežou,“ zhrnul po diskusii predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.
Bratislavský samosprávny kraj dlhodobo podporuje projekty smerujúce k rozvoju kritického myslenia u študentov stredných škôl a najmä k zastaveniu narastajúceho extrémizmu. Jednou z podporených aktivít bola aj dnešná diskusia „Nehodní žitia“ so stredoškolákmi v aule Gymnázia Ladislava Novomeského v bratislavskom Ružinove. Moderátorom podujatia bol Robo Mikla a so študentmi diskutovala bývalá novinárka Monika Ščevovichová, historik Slovenskej Akadémie Vied Jakub Drábik a účastníci cesty do nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Daniela Rabina, Martin Bernadič a Marek Machata. Súčasťou diskusie bolo aj premietanie dokumentu Veroniky Homolovej – Tóthovej – Nehodní žitia? a výstava fotografií, ktoré vznikli počas návštevy handikepovaných ľudí v Osvienčime.
„Cieľom diskusie so študenti bolo poukázať na stále živú hrozbu vyplývajúcu z ignorovania hrôz holokaustu a s poukázaním na rastúci extrémizmus  a radikalizmus, ktoré sú živnou  pôdou totalitných režimov za aký sa môže považovať aj nacizmus.  Ja som nejakým spôsobom chcela poukázať na to, že nejdeme bojovať, ale skôr sa snažíme o to, aby ľudia rozmýšľali, aby počúvali, čo jednoducho prináša ten radikalizmus, extrémizmus a napríklad aj to, že obidva smery neuznávajú a neakceptujú minoritné skupiny. A popri gayoch, lesbách, rómoch alebo utečencoch, minoritnou skupinou sú aj zdravotne postihnutí ľudia. A to nie sú len telesne postihnutí, ale to sú aj psychiatrickí pacienti, to sú srdciari, pľúciari, interné choroby a jednoducho toto je tiež minoritná skupina na ktorej si paradoxne urobili nacisti v 40. rokoch na vlastných ľuďoch pilotný projekt, na ktorom sa učili zabíjať, hromadne,“ predstavila poslanie projektu a najmä impulzy pre jeho vznik organizátorka Monika Ščevovichová, bývalá investigatívna novinárka, ktorú v roku 2008 ťažká dopravná nehoda pripútala na invalidný vozík, no silou vôle a postupnou rehabilitáciou sa dnes už pohybuje len pomocou barlí.

Spat