Posledná aktualizácia

  • 16 október, 2018

počítadlo návštev

  • 3186600prečítania:
  • 829Prečítania dnes:
  • 1992prečítania včera:
  • 12784prečítania posledný týždeň:
  • 612158návštevníkov:
  • 265návštevníkov dnes:
  • 561návštevníkov včera:
  • 3777návštevníkov posledný týždeň:
  • 372Návštevníkov denne:
  • 11Teraz ONLINE:

Voľby do EP 2019: Prerozdelenie poslaneckých kresiel po brexite

zníženie počtu poslaneckých mandátov po brexite zo 751 na 705

http://www.europarl.europa.eu/pdf/divers/wm_bullet.png zmrazenie 46 zo 73 britských kresiel pre prípad rozšírenia EÚ

http://www.europarl.europa.eu/pdf/divers/wm_bullet.png rozdelenie zvyšných 27 britských kresiel medzi 14 členských štátov

Po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ by mal počet poslancov EP klesnúť zo 751 na 705, Slovensko však získa jeden mandát naviac. Uvoľnené kreslá by sa obsadili pri prípadnom rozširovaní EÚ.

Navrhované prerozdelenie poslaneckých mandátov, ktoré v stredu schválil Európsky parlament pomerom hlasov 431 (za): 182 (proti): 61 (zdržalo sa hlasovania), by okrem zníženia počtu poslancov zo 751 na 705 dočasne zmrazilo 46 zo 73 v súčasnosti britských kresiel, ktoré sa uvoľnia po brexite. Tie by mohli byť neskôr pridelené krajinám, ktoré v budúcnosti vstúpia do EÚ.

Zvyšných 27 britských kresiel by sa podľa poslancov malo prerozdeliť medzi 14 členských štátov, ktoré sú na základe súčasného prerozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené. K prerozdeleniu kresiel by sa však malo pristúpiť iba za predpokladu, že Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, zdôraznili poslanci dodávajúc, že pokiaľ k brexitu nedôjde, v platnosti zostane aktuálne rozdelenie mandátov.

EP nevyzval na vytvorenie celoeurópskej kandidátnej listiny

Parlament nepodporil výzvu Výbor EP pre ústavné veci (AFCO) na zriadenie nadnárodného volebného obvodu a celoúniovej kandidátnej listiny a zmienky o nich z konečného textu vymazal.

Vyhlásenia spravodajcov

Spravodajkyňa Danuta Hübner (EPP, PL) uviedla: „V čase, keď je demokracia ako systém spochybňovaná, je našou povinnosťou obnoviť zanietenie občanov pre demokraciu. Dúfam, že schválením spravodlivého a na objektívnych zásadách založeného prerozdelenia kresiel v Európskom parlamente, ktoré rešpektuje Zmluvy EÚ, urobíme krok správnym smerom.‟

Spravodajca Pedro Silva Pereira (S&D, PT) uviedol: „Toto hlasovanie je dôležitým krokom pre európsku demokraciu. Nové rozdelenie kresiel znamená, že znížime celkový počet poslancov zo 751 na 705, pričom žiaden členský štát nestratí jediné kreslo. Medzi v súčasnosti nedostatočne zastúpené krajiny sa rozdelí 27 zo 73 britských mandátov, ktoré sa uvoľnia po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Európsky parlament tak bude spravodlivejšie odrážať občanov, ktorých zastupuje.‟

Reakcie slovenských poslancov

„Vítam skutočnosť, že podľa návrhu Slovensko môže mať o 1 europoslanca viac a vítam aj ďalšie reformné návrhy kolegov. No som rozhodne proti transnacionálnej volebnej listine – nemyslím si, že by to bol krok správnym smerom,‟ uviedol poslanec Pál Csáky (EPP, SK).

„Nepovažujem za vhodné, aby bola vytváraná nejaká nadnárodná volebná listina pre celú EÚ. Prinieslo by to zmätok a odradilo voličov, hlavne z menších krajín. Už teraz má Slovensko najnižšiu účasť vo voľbách do EP. Vhodnejšia je alternatíva ponechania prázdnych kresiel po odchode Veľkej Británie,‟ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).

„Som rád, že prešiel náš návrh na zvýšenie mandátov pre Slovensko z 13 na 14. Rovnako ma teší, že bola odmietnutá celoeurópska kandidačná listina, ktorá by vzdialila občanov od ich volených zástupcov,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).

„Keďže predložená správa navrhovala prerozdeliť po brexite časť britských mandátov medzi ostatné členské štáty, hlasoval som proti. Počet europoslancov by mal klesnúť o všetkých 73 britských mandátov. Odmietam tiež myšlienku nadnárodných kandidátok do EP, takýto volebný systém by poškodil menšie členské štáty vrátane Slovenska,‟ uviedol poslanec Richard Sulík (ECR, SK).

„Som proti prerozdeleniu kresiel, ktoré sa uvoľnia po brexite, nakoľko som zástanca šetrenia verejných financií. Tieto miesta by mali zostať pre krajiny, o ktoré sa môže EÚ v budúcnosti rozrásť. Nesúhlasím ani s nadnárodnou kandidačnou listinou. Poslanci reprezentujú členské štáty a na tomto princípe by mali byť aj volení,‟ uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (ECR, SK).

Ďalší postup

Legislatívnou iniciatívou Európskeho parlamentu sa bude zaoberať Európska rada, teda hlavy štátov a vlád EÚ. Ich rozhodnutie, ktoré musí byť prijaté jednomyseľne, sa potom vráti na stôl poslancom, ktorí ho môžu schváliť alebo zamietnuť.

Zloženie Európskeho parlamentu v rokoch 2019-2024 je jednou z tém, ktorou by sa mali lídri členských štátov EÚ zaoberať už počas neformálneho samitu dňa 23. februára 2018.

Súvislosti

Podľa čl. 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii nesmie byť počet poslancov Európskeho parlamentu, vrátane jeho predsedu, vyšší ako 751. Ustanovuje tiež zostupne proporčné zastúpenie s minimálnym počtom 6 mandátov a maximálnym počtom 96 kresiel pre akýkoľvek členský štát.

Zostupná proporcionalita znamená, že menší štát nesmie mať viac kresiel ako väčší štát, zároveň sa však pomer počtu obyvateľov a kresiel pred zaokrúhlením na celé čísla zvyšuje s nárastom počtu obyvateľov tak, aby poslanec z ľudnatejšieho členského štátu zastupoval väčší počet občanov ako poslanec z menej ľudnatého štátu.

Postup: Legislatívna iniciatíva

Typ dokumentu: Legislatívne uznesenie

Tlačová konferencia: Streda, 7. február o 14h30

Spat

Počasie

Počasie Bratislava - Svieti.com