Posledná aktualizácia

  • 20 novembra, 2017

počítadlo návštev

  • 2458552prečítania:
  • 240Prečítania dnes:
  • 1654prečítania včera:
  • 10258prečítania posledný týždeň:
  • 456023návštevníkov:
  • 68návštevníkov dnes:
  • 504návštevníkov včera:
  • 3095návštevníkov posledný týždeň:
  • 452Návštevníkov denne:
  • 8Teraz ONLINE:

Vrakunčania si zaslúžia vedieť pravdu

Bratislavský samosprávny kraj spoločne so Slovenskou akadémiou vied a Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského majú pripravený projektový zámer na výskum možností dekontaminácie environmentálnej záťaže vrakunskej skládky. Keď sa totiž skládka iba zakonzervuje, nikto sa už nedozvie, čo sa v zemi skrýva.

„Bratislavská župa má na základe plánu Hospodárskeho sociálneho rozvoja máme v rámci metropolitnej stratégie tri kľúčové body. Prvý je životné prostredie, potom je doprava a potom sociálny inklúzia. V rámci životného prostredia máme na stole už existujúce partnerstvo práve v oblasti vrakunskej skládky s akadémiou vied, kde sa chceme podieľať na tom aby Akadémia vied dôsledne a vedecky domerala to, čo zo zákona nemôže alebo nevie domerať Ministerstvo životného prostredia. Zároveň urobila výskum a za tým aj aplikovaný výskum samotnej dekontaminácie vrakunskej skládky. Toto sme schválili minulý mesiac na Zastupiteľstve, ešte hľadáme financovanie, ktoré by sme mali definitívne odklepnúť budúci piatok. Ide vlastne o podporu vedy a výskumu z našej strany. To znamená, že budeme mať druhý pohľad na to, čo vo vrakunskej skládke skutočne odborne je, čo tam je toxické a zároveň budeme mať vysoko odborný pohľad na to ako v budúcnosti, to čo tam bude zapúzdrené betónovou skružou, môžeme dekontaminovať tak, aby sme ochránili životy a zdravie ľudí,“ ozrejmil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

Poslanci zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja na svojom májovom zasadnutí schválili projektový zámer „Spoločný projekt Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave na výskum možností dekontaminácie environmentálnej záťaže Bratislava – Vrakuňa – Vrakunská cesta, skládka CHZJD“. Cieľom je komplexne špecifikovať zloženie znečisťujúcich látok v podzemných vodách a navrhnúť spôsob ich efektívneho odstránenia zo sledovaného prostredia.

„Slovenská akadémia vied je výskumná vedecká inštitúcia, ktorá má robiť nielen špičkovú vedu, ale má byť otvorená spoločnosti. V prípade, že obyvatelia na niektorom území Slovenska majú problém, SAV by ho mala byť schopná riešiť. Preto sme k tomuto projektu pristúpili a veľmi radi sa v čo najkratšom čase do jeho riešenia pustíme,” uviedol predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík.

Slovenská akadémia vied a Univerzita Komenského pripravila návrh projektu, ktorý predstavuje kroky, ako v prvom rade zistiť či a akú toxicitu majú znečisťujúce látky a ako veľmi je problematické čistenie. Predmetom projektu je teda aj laboratórny výskum a overenie možností sanácie environmentálnej záťaže pomocou biologických a fyzikálno-chemických degradačných procesov.

„Mrak sa nachádza na území Bratislavského samosprávneho kraja a obyvatelia kraja sú jednoznačne tým dotknutí a majú právo na informácie, ale aj šance na víziu, že sa nemusia odtiaľ sťahovať po tých poplašných správach, ktoré vydalo Ministerstvo životného prostredia, Úrad pre verejné zdravotníctvo. Najmä poplašné správy o územiach, ktorých sa skládka alebo znečistenie vôbec nedotýka, aby mali nádej, že nejaké riešenia budú. Ja si dovolím využiť túto situáciu a opäť apelovať a žiadať ministra životného prostredia, ministra zdravotníctva, ale aj ministerku pôdohospodárstva, lebo sa to týka vody, ktorá je na zavlažovanie pôdohospodárskych plodín, aby dali hlavy dokopy aj spolu s Bratislavským samosprávny krajom, geológmi, hydrogeológmi a hľadali naozaj veľmi rýchle riešenia tejto situácie znečistenia Žitného ostrova,” uzavrela poslankyňa Národnej rady SR a zároveň župná poslankyňa Anna Zemanová.

Bratislavský samosprávny kraj teda spoločne s odborníkmi aj naďalej hľadá riešenie, ktorým by nebolo len uzavrieť skládku v sarkofágu, ale zistenie skutočného stavu a odbúranie chemickej environmentálnej záťaže. Dodnes totiž nie je známe, aký odpad sa v skládke skrýva a aké doteraz prebehli chemické procesy.

„Je mi nesmierne ľúto toho, že obyvatelia Vrakune a najmä záhradkárska oblasť na Majerskej nemôže využívať naďalej túto studňovú vodu, lebo je kontaminovaná. Je kontaminovaná už najmenej dvadsať rokov. Som veľmi rada, že konečne v spolupráci Slovenskej akadémie vied a bratislavskej župy sa Vrakunčania sa dozvedia, čo všetko sa nachádza v tej vode a čo všetko dávali roky polievaním do svojho organizmu, záhrady, do svojej zeleniny a drobného ovocia,“ dodala na záver župná poslankyňa Zuzana Schwartzová, ktorá v župnom zastupiteľstve zastupuje práve Vrakunčanov.

Spat